Všetky tri skupinové mobility mali rovnaké ciele:

1. zlepšenie komunikačných zručností študentov aj sprevádzajúcich pedagógov,
2. oboznámenie sa so vzdelávacím systémom danej krajiny,
3. pozorovanie a analyzovanie spôsobu výučby jazykov v partnerskej škole,
4. sebareflexia a sebarozvoj v oblasti učenia sa jazykov,
5. rozvoj žiackej iniciatívy prostredníctvom ich návrhov zmien v rámci vyučovania jazykov, ktoré sú realizovateľné v podmienkach slovenského školstva. 

Každý zo študentov mal pozorovací hárok, v ktorom sa sústredil na jeden aspekt vyučovacej hodiny. Študenti sa počas vyučovacích hodín zameriavali na:

1. interakciu medzi učiteľom a žiakmi, ako aj medzi samotnými žiakmi,
2. metódy a formy práce využívané na hodinách jazykov,
3. hodnotenie práce žiakov a formu poskytovania spätnej väzby učiteľom,
4. využívané učebné zdroje.

Svoje zistenia si zapisovali do hospitačného hárku. Okrem toho mal každý zo študentov denník, do ktorého si počas mobility značil všetky nové slovíčka, frázy, slovné spojenia. Po skončení každý študent zosumarizoval svoje zistenia do správy, ktorú spolu s fotografiami z mobility odovzdal koordinátorke projektu.

Žiaci boli počas mobilít začlenení do tried, na celý jeden týždeň sa stali integrálnou súčasťou partnerskej školy. Sprevádzajúci pedagógovia mali bezprostredný kontakt s učiteľmi a žiakmi z partnerskej školy. Počas rozhovorov sa mohli informovať nielen o moderných trendoch a postupoch, ale aj o výzvach a problémoch, ktorým miestni učitelia a študenti čelia. Všetci zúčastnení hodnotili svoju účasť na tejto mobilite veľmi pozitívne.

Čo ešte všetky tri skupinové mobility spájalo, bol termín, kedy sa konali. Všetky sa uskutočnili v čase od 19. septembra do 24. septembra 2022.

Geithain, Nemecko

ID skupinovej aktivity podľa Beneficiary Module: 72592-MOBGRP-03958

Naša partnerská škola sa nachádza v spolkovej krajine Sasko v mestečku Geithain. Ide o gymnázium patriace do siete Saxony International Schools. Tejto skupinovej mobility sa pod vedením pani profesorky Evy Lackovej zúčastnili štyria študenti, ktorí študujú nemčinu ako svoj druhý cudzí jazyk.  Jedným z nich bol aj náš maturant Lukáš, ktorého správa a fotografie zachytávajú priebeh mobility.   

 Poznávacia mobilita do Nemecka bola pre mňa jednou z najpoučnejších a najzaujímavejších  ciest, ktoré som kedy zažil. Už od začiatku sme objavovali nemeckú kultúru skrz vlakové stanice, námestia rôznych miest či obchodné centrá. Cesty boli dlhé, ale zato krásne a nezabudnuteľné. No každá cesta má svoj cieľ, a tým naším bola škola Saxony International School Carl Hahn. Predstavitelia školy nás milo privítali a ujali sa nás na celý školský týždeň. Mali sme príležitosť sledovať, ako funguje školský systém v Nemecku a porovnať ho s  tým naším.

Zaujímavosťou v rámci nemeckého školstva sú 80-minútové vyučovacie hodiny. Možno má tento druh výučby svoje výhody, no pre nás - študentov, ktorí sme celý život zvyknutí na 45-minutové hodiny, to bola skúška pozornosti a schopnosti prispôsobiť sa inému štýlu vyučovania. Ďalšou odlišnosťou od slovenských škôl bola prestávka na samostatnú prácu uprostred dňa, trvajúca 40 minút. Počas nej si žiaci mohli  robiť všetky školské povinnosti, a tým si ušetrili prácu doma. Na prvý pohľad to je dobrá myšlienka, ale osobne si myslím, že žiaci si na strednej škole dokážu zariadiť svoj voľný čas po škole tak, aby všetko zvládli a zväčša túto prestávku nevyužijú práve na školské povinnosti. Napriek týmto rozdielom oproti slovenským školám musím vyzdvihnúť technológie, ktoré využívajú, či už učitelia alebo žiaci. Takmer každá trieda bola vybavená elektronickými, technickými alebo vizuálnymi pomôckami, ktoré sme aktívne využívali. Taktiež bola väčšina žiakov vybavená tabletom na písanie a fotenie poznámok. Ak by som mal porovnať školu, ktorú sme navštívili v Nemecku, a našu školu Gymnázium, Park mládeže, môžem spokojne povedať, že kvalita vyučovania na Slovensku sa vyrovná tej v Nemecku. Dokonca si dovolím tvrdiť, že po stránke výzoru a pohodlia našej školy, je naše gymnázium na tom omnoho lepšie, pretože chodby a triedy sú krajšie a poskytujú viac možností využitia voľného času.

Počas tejto mobility som sa snažil zaznamenávať si zaujímavosti z vyučovacích hodín, ako aj slová, ktoré som dovtedy nepoznal, a rozšíril som si nimi slovnú zásobu. Medzi tieto slová patrilo napr. „unternehmer“, čo znamená podnikateľ alebo „freitung“  - sloboda. Nemčina je pomerne zložitý jazyk a uvedomujem si jeho dôležitosť na svetovej úrovni, preto som vďačný za možnosť zúčastniť sa na tejto mobilite. Pomohla mi zlepšiť sa v nemčine takýmto praktickým spôsobom.

 Môj celkový dojem z mobility je úžasný a môžem povedať, že mi ten týždeň strávený objavovaním  takej vyspelej krajiny, akou je Nemecko, otvoril oči a  zvýšil motiváciu študovať nemecký jazyk a objavovať svet. Zároveň som spoznal skvelých žiakov, učiteľov a ľudí, s ktorými som sa mal možnosť rozprávať a zistil som, že vedú rovnaký každodenný život plný radostí a starostí ako my. Takisto sme sa počas tohto nádherného výletu mali možnosť lepšie spoznať aj v našom kolektíve a tvorili sme výborný tím.

Toledo, Španielsko

ID skupinovej aktivity podľa Beneficiary Module: 72592-MOBGRP-03962

Táto skupinová mobilita sa uskutočnila na pôde našej partnerskej školy  I.E.S Universidad Laboral de Toledo. Skupinu štyroch dievčat sprevádzala pani profesorka Martina Töröková.  Zaujímavý pohľad na priebeh mobility poskytuje správa tretiačky Barborky, ktorá španielčinu študuje ako svoj prvý cudzí jazyk a v školskom roku 2024/2025 zo španielčiny bude maturovať na úrovni C1 .

V tejto správe o týždňovej mobilite Erazmus+ v Španielsku by som chcela zhrnúť porovnanie slovenského a španielskeho vzdelávacieho systému, predostrieť získané poznatky a zážitky a v závere správy tiež ponúknuť moje osobné dojmy z mobility.

Na rozdiel od Slovenska sa v Španielsku  základná (primárna) výučba končí, keď má žiak 12 rokov. Žiak pokračuje sekundárnou výučbou - podobnou slovenskej strednej škole – do veku 16 rokov, v ktorom sa v Španielsku končí povinná školská dochádzka. Študent sa následne môže rozhodnúť, či štúdium zanechá alebo bude pokračovať ešte ďalšie dva roky v humanitnom, prírodovednom alebo umeleckom vzdelávaní, ktoré zakončí získaním titulu bachiller (španielsky ekvivalent maturity). Študent sa po ukončení povinnej školskej dochádzky môže ešte rozhodnúť pre odborné štúdium v trvaní jeden až dva roky, ktoré je podobné našim stredným odborným školám. Sekundárne, bachillerské a odborné štúdium je často možné študovať na tej istej škole, tak ako to bolo v prípade hostiteľskej školy I.E.S. Universidad Laboral de Toledo.

Okrem rozdielneho vzdelávacieho systém sa líšil aj bežný život v škole. Namiesto 45- minútových vyučovacích hodín majú 50-minútové a prestávky medzi hodinami sú zvyčajne iba 5-minútové. Majú však jednu dlhšiu polhodinovú prestávku, cez ktorú majú žiaci čas sa nadesiatovať - môžu ísť do školskej kaviarne alebo využiť jednu z mnohých lavičiek.

Na druhej strane vyučovacie hodiny prebiehali veľmi podobne ako na Slovensku. Navštívili sme niekoľko hodín v rôznych ročníkoch, povinné aj voliteľné predmety. Učiteľ vysvetľuje látku na tabuli alebo pomocou prezentácie, zatiaľ čo si žiaci  robia poznámky do zošita a odpovedajú na otázky. Treba však podotknúť, že španielski študenti boli väčšinou aktívnejší a zároveň hlučnejší, ako zvyknú byť tí slovenskí.

Počas našej mobility bol každý moment príležitosťou na naučenie sa novej slovnej zásoby. Vďaka bežným konverzáciám so španielskymi študentmi a profesormi sme sa naučili rôzne slangové slová a výrazy, napríklad forofo, čo v preklade znamená „silný/náruživý fanúšik“. Mali sme možnosť naučiť sa aj menej bežné španielske slovíčka, či už počas prehliadky mesta alebo na vyučovacích hodinách, ako napríklad: disección – pitva, escriba – pisár, aljibe – podzemný systém zásob vody z čias moslimskej okupácie Španielska.

Na záver by som už len chcela povedať, že táto mobilita prekonala moje očakávania. Som vďačná za túto príležitosť. Zo začiatku som mala obavy, či sa budem schopná pohybovať v úplne novom prostredí a rozprávať sa s cudzími ľuďmi v inom jazyku, no nakoniec sme prirodzene zapadli do rytmu každodenného života v škole.

Dol-de-Bretagne, Francúzsko

ID skupinovej aktivity podľa Beneficiary Module: 72592-MOBGRP-00001

Naša francúzska partnerská škola sa nachádza na severozápade v meste Dol-de-Bretagne.  Skupinu štyroch študentov počas celej mobility sprevádzala pani profesorka Katarína Mako-Martonová. Študenti boli ubytovaní v hostiteľských rodinách a čo všetko zažili, si môžete prečítať v správe tretiačky Soničky, ktorá sa francúzštinu učí ako druhý cudzí jazyk.

1. Porovnanie vzdelávacieho systému hostiteľskej školy s našou školou :

Myslím si, že naša škola a hostiteľská škola, v ktorej sme mali možnosť stráviť pár hodín, fungujú na odlišnom princípe. Prvotný šok po príchode do hostiteľskej školy bol pre mňa vo chvíli, keď som zistila, že študenti tam nemajú vlastné triedy a ani triednych učiteľov. Naopak, na našej škole každý z nás patrí do nejakej triedy a každá trieda má svojho triedneho profesora. Ďalšiu odlišnosť, ktorú som vnímala, bol začiatok vyučovania o 8:30 hod. a koniec vyučovania cca o 17-tej.U nás sa vyučovanie začína o 8:00 a končí približne o 14:30. Niečím novým bola pre mňa prestávka na obed trvajúca hodinu a pol, ktorá bola medzi vyučovacím hodinami. Na môj vkus bola príliš dlhá a z toho, čo som mala možnosť odpozorovať, usudzujem, že aj pre ostatné deti bola príliš dlhá. Po 45 minútach sme už nemali čo robiť. U nás nemáme počas vyučovania prestávku na obed, chodíme naň až po skončení vyučovania. Taktiež ma prekvapili prestávky a trvanie jednej vyučovacej hodiny. Zatiaľ čo u nás naše hodiny trvajú 45 minút, ich trvali 55 minút. U nás máme po každej vyučovacej hodine prestávku, zatiaľ čo oni nie. Myslím si, že prestávka po každej hodine je dôležitá, pretože je podľa mňa nemožné byť dve hodiny 100% koncentrovaný. Taktiež ma prekvapilo, že počas prestávky museli študenti opustiť učebne a ísť von, keďže na niečo podobné som nebola zvyknutá. Prekvapilo ma aj, že počas prestávky môžu deti opustiť priestory školy. U nás je niečo také zakázané. Zaujímavé pre mňa bolo aj to, ako prebiehalo vyučovanie v hostiteľskej škole. Bolo to niečo úplne odlišné ako u nás. Na prvý pohľad som mala pocit, že profesori volia radšej pomalšie tempo a snažia sa byť voči svojim študentom priateľskí. Podľa slov niektorých profesorov nemajú stanovené učebné osnovy, ale sami si vyberajú, čo budú so študentmi preberať. Páčilo sa mi však, že zostávajú v jednej téme až dovtedy, pokiaľ to nepochopia všetci. Taktiež sa mi páčilo, že na začiatku každej hodiny si opakovali, čo sa naučili. U nás to funguje trošku inak. Myslím si, že naši profesori majú stanovené osnovy, ktorých sa musia držať, a nemôžu si len tak sami od seba povedať, že budú s nami preberať niečo úplne iné.

V hostiteľskej škole sa mi páčilo, že učitelia volili formy výučby, ktoré sú blízke ľuďom v mojom veku. Napríklad pán profesor angličtiny dokázal vysvetliť preberanú látku na filme a dokázal docieliť aj to, aby o filme diskutovala celá trieda, samozrejme v angličtine.

Nepáčilo sa mi však, že niektoré hodiny mali veľmi pomalé tempo a niekedy učitelia od detí očakávali úplne minimum alebo neočakávali nič.

Ďalším zaujímavým zistením bolo, že v hostiteľskej škole nemali toľko predmetov ako my a že väčšinu predmetov vo svojom rozvrhu si vyberali sami.

Čo sa týka vyučovania cudzích jazykov, hodiny sa mi veľmi páčili, veľa som sa na nich naučila, dostala som možnosť komunikovať s profesormi nielen po francúzsky, ale aj po španielsky či anglicky. Taktiež sa mi páčilo, že ma priamo zapájali do vyučovania. Napríklad na hodine  dejepisu v angličtine som mala možnosť vybrať si skupinu študentov, s ktorými som chcela pracovať a za vzájomnej spolupráce si vytvoriť „speech“.

Páčilo sa mi, že si študenti na tejto hodine vytvárali poznámky sami z videí, ktoré pozerali, a neskôr tieto poznámky prediskutovali s profesorkou a so spolužiakmi a doplnili si to, čo im chýbalo alebo ich zaujalo.

Nedokážem zhodnotiť, ktorý systém sa mi páči viac. Myslím si, že oba systémy majú svoje výhody aj nevýhody.

2. Slovná zásoba, ktorú som sa pri tomto pobyte naučila ?

Úprimne? Naučila som sa toho za týždeň toľko, ako za pol roka v škole. Priletela som do Francúzska s tým, že som ani nemala tušenie, ako sa tvorí vo francúzštine minulý čas a odlietala som s tým, že som sa naučila, ako sa tvorí, kde sa používa, a dokonca som si používanie mohla aj sama vyskúšať na vlastnej koži. Deti, s ktorými som bývala, ma naučili veľa rôznych spôsobov, ako si precvičovať slovnú zásobu, no mne sa najviac páčil ten, ktorý znel, že ak sa budem chcieť napríklad naučiť, ako sa povie zrkadlo, mám si na zrkadlo nalepiť farebný papierik, kde bude napísané, ako sa to slovíčko povie po francúzsky a pri každom pohľade do zrkadla si ho mám prečítať. A naozaj to fungovalo. Túto metódu využívam aktuálne aj doma, a to aj s ostatnými jazykmi. Vymenili sme si kontakty a doteraz spolu komunikujeme, čo mi výrazne pomáha s výslovnosťou. Počas môjho pobytu u nich ma naučili aj rôzne slangové výrazy, ktoré Francúzi dennodenne využívajú.

Odniesla som si domov aj dva zošity zapísané novou slovnou zásobou, gramatikou, ale aj metódami, ako sa to môžem efektívne naučiť.

3. Či mobilita naplnila moje očakávania ?

Dala mi viac, ako som očakávala. Táto mobilita mi dala najkrajší zážitok v mojom živote. Dostala som možnosť vycestovať do Francúzska, čo bolo vždy mojím veľkým snom. Zlepšiť sa v jazyku, ktorý je mojím hobby. Spoznala som ľudí, s ktorými som v kontakte doteraz, píšeme a voláme si každý deň.

Som vďačná, že práve ja som dostala možnosť zažiť niečo také úžasné. Spolu so svojimi kamarátmi a profesorkou sme navštívili mnohé nádherné miesta. Odniesla som si odtiaľ plno spomienok, na ktoré nikdy nezabudnem. Spoznala som úžasných ľudí, ktorí ma od začiatku prijali ako súčasť svojej rodiny. Cítila som sa tam ako doma. Okrem spomienok a zážitkov som si však odniesla aj množstvo skúseností a vedomostí, ktoré ma, dúfam, budú sprevádzať budúcim životom.

Ďakujem a bolo mi cťou.