ID mobilít podľa Beneficiary Module: 072592-MOB-594311, 072592-MOB-572194,

                                                                    072592-MOB-594280, 072592-MOB-594336

Mobilita všetkých štyroch študentiek trvala 8 týždňov a sledovala rovnaký cieľ: rozvoj komunikačných zručností v španielskom jazyku. O tom, ako mobilita prebiehala a čo našim študentkám dala nám napísala tretiačka Soňa.

Moje španielske dobrodružstvo

Keď by mi niekto pri nástupe do prvého ročníka na GPM povedal, že pôjdem na 2 mesiace cez Erasmus do Španielska, neverila by som mu.

V deň odletu som sa veľmi tešila, ale mala som rešpekt pred novou krajinou a dlhým časom bez rodiny. Vďaka Bohu som necestovala sama, toto dobrodružstvo sme začali spolu štyri. Kultúrny šok sme pocítili už hneď počas prvých dní v malebnom meštečku Toledo. Španielsko je úplne iný svet ako Slovensko. Iný životný štýl, iný systém, iná mentalita a iná kultúra. Celý náš pobyt sme boli ubytované na školskom internáte, ktorý sa nachádzal v areály školy. Naše vyučovanie začínalo každý deň o 8:15 a z internátu to do pavilónu 3, kde sme mali triedu, nám to trvalo cca 3 minútky. Študovali sme v Primer del bachilerato, konkrétne v triede zameranej na ciencias (trieda zameraná na prírodovedné predmety). Na škole, kde sme študovali, Universidad Laboral de Toledo mali aj rôzne iné možnosti štúdia. My sme v rozvrhu mali predmety ako chémia/ fyzika, (keďže tieto dva predmety tam tvorili jeden samostatný predmet), potom matematika, španielčina, filozofia, biológia, telesná výchova a voliteľný predmet, na výber sme mali – hudbu, psychológiu, anatómiu a informatiku. Každý deň sme mali 6 hodín. Množstvo učiva z každej témy bolo väčšie ako na Slovensku a písomky boli hodnotené známkami od 0 do 10. Učiteľ si mohol určiť známku, ktorú musíte dostať, aby ste splnili podmienky a nemuseli potom písať recuperación ( znova napísanie si testu z danej témy, keďže ste nemali dostatočnú známku). Každý deň po škole sme mali obed, v Španielsku zvyknú začínať obedovať o druhej poobede. Poobedňajší čas sme zväčša využívali na učenie sa alebo sme zašli do neďalekého obchodu ak sme už nemali čo jesť alebo piť. Internát taktiež organizoval rôzne športové akcie, napr. turnaj vo volejbale, na ktorom sa baby Julka a Miška s radosťou zúčastňovali. Ja a Janka, sme si vytvárali vlastné videovlogy, aby sme si zážitky prežité v Tolede vedeli pozrieť aj po pobyte, alebo sme si náš španielsky jazyk zlepšovali komunikáciou a spoznávali mentalitu a kultúru so Španielmi. Po študijnom a voľnom čase sme mali večeru, ktorá začínala o 20:30. 

Prvé týždne boli pre nás veľmi náročné. Zvykali sme si na „nový svet“. Dovolím si tvrdiť, že dievčatá, ktoré boli vybrané  na túto mobilitu by sa po tejto skúsenosti v živote už naozaj nemali šancu stratiť. Nakoniec sme sa naladili na španielsku vlnu. Ako som už spomínala Španieli nie sú Slováci.  Veľmi sa mi páčila komunikatívnosť, otvorenosť a veľká srdečnosť Španielov. Sú to veľmi pohostinní ľudia, ochotní  vždy pomôcť. Trošku dlhšie sa mi zvykalo na menej zodpovedný prístup Španielov, nedochvíľnosť a chaos, ktorý však zvládajú s obdivuhodným kľudom a pokojom. Avšak nakoniec to aj mňa pohltilo. Našla som si tam veľa dobrých kamarátov. Na začiatku naši spolužiaci neboli až tak komunikatívni, čo je však prirodzené, lebo sme si na seba navzájom museli najprv zvyknúť. Naučila som sa tam veľa nového. Naozaj som sa osamostatnila, zistila som, že život nie je len o neustálom stresovaní sa a taktiež, že na svete existuje veľa  príjemných  a dobrých ľudí. Pobyt mi pomohol aj k zlepšeniu mojej jazykovej zdatnosti, mali sme možnosť spoznať trochu zo španielskej kultúry a zvyknúť si na tento spôsob života, spoznali sme veľa skvelých ľudí, s ktorými sme aj dnes v kontakte a tešíme sa, keď sa do Toleda vrátime a uvidíme sa znova. Naozaj sme sa so Španielskom zžili. Tento pobyt mi ukázal, že naozaj stojí za to učiť sa cudzie jazyky a nemať strach skúšať nové veci, pomohlo mi to aj k môjmu osobnému rozvoju a myšlienke o budúcom štúdiu v Španielsku. Život tam sa mi veľmi páčil. Bolo veľmi ťažké si po návrate zvykať na slovenský systém. Študentom, ktorí uvažujú nad dlhodobou mobilitou a možno váhajú, by som rada odkázala, aby sa nebáli. Lebo risk je zisk a v tomto prípade je to veľká skúsenosť a zážitky na celý život, ktoré vám nikto nezoberie. O tomto budete rozprávať ešte aj vašim vnúčatám.