Správa z výmenného pobytu v Tolede

V tomto školskom roku 2024/2025 som sa zúčastnil šesť týždňového výmenného pobytu v Španielsku. Tento pobyt bol súčasťou projektu Erasmus+. Ja, môj spolužiak a dve ďalšie žiačky z vyššieho ročníka sme spolu cestovali do mesta Toledo v strednom Španielsku. Cestovali sme lietadlom do Krakova, kde sme štyri hodiny čakali na náš prestup a následne sme približne tri a pol hodiny leteli do Madridu. V Madride nás privítali naše hostiteľské rodiny. Rodina ktorá sa o mňa starala bola jednou z najlepších častí môjho pobytu. Boli ku mne veľmi milí a starali sa o mňa ako o vlastného syna. Výmenný študent, u ktorého som bol ubytovaný, je veľmi slušne vychovaný, pracovitý a priateľský človek a lepšieho hostiteľa by som si nemohol priať.

Univerzita v Tolede, v ktorej sme šesť týždňov študovali, bola obrovská a zo začiatku sme v nej boli veľmi stratení. Našťastie bola v tejto škole veľmi dobre navrhnutá sieť označení a smerovaní, vďaka ktorým nebola orientácia po tomto obrovskom komplexe problémová.

Vedenie univerzity pre nás na privítanie pripravilo trojchodovú hostinu a celú dobu pobytu sa k nám chovali slušne a chápavo, vždy boli ochotní nám pomôcť či poradiť. Učitelia, ktorí nás vyučovali boli tiež vždy milí a chápaví a správali sa k nám dobre, keďže si uvedomovali, že výučba v cudzom jazyku bola pre nás náročnejšia. Z každého predmetu sme si museli napísať písomku a urobiť nejaký projekt alebo prácu, dokonca aj z telesnej výchovy.

Počas víkendov nás naše španielske rodiny brali na výlety. Videli sme Madrid a jeho bohatstvo, historickú Segoviu, ikonické mlyny proti ktorým bojoval Don Quijote. Taktiež zábavný park Puy de fu, ktorý bol pre mňa najzaujímavejším výletom, ktorého som sa zúčastnil.

Aj mesto Toledo, v ktorom sme šesť týždňov žili, bolo nádherné. Historické mesto plné monumentov a historických klenotov sa určite oplatí vidieť a odporúčam ho navštíviť.

Som veľmi rád, že som sa projektu Erasmus+ zúčastnil. Prvý týždeň bol pre mňa síce veľmi náročný, ale keď som sa začal rozprávať s mojou novou triedou a zistil som, že nepociťujem jazykovú bariéru, všetko sa zlepšilo. Školský systém v Španielsku je odlišný a ťažko sa mi na neho zvykalo, ale je dôležité zažiť rôzne životné podmienky a situácie, aby si človek uvedomil priority a vážil si to čo má. Napríklad vyučovacie hodiny v Španielsku trvajú 55 minút a počas školského dňa je len jedna prestávka, ktorá je v strede dňa a trvá 30 minút. Na výmennom pobyte sa mi zlepšila plynulosť rozprávania, sebavedomie, ale aj zmysel pre priestorovú orientáciu, keďže som musel byť oveľa samostatnejší ako doma s rodinou. Je to životná skúsenosť, v ktorej sa vyskytli aj prekážky, ale je dôležité vedieť ich prekonať a zorientovať sa v nečakaných situáciách.

Za seba môžem povedať, že tento projekt bol pre mňa veľkým prínosom. Okrem nových známostí spoznáte nové miesta a posuniete sa ako človek k väčšej samostatnosti a životaschopnosti. Určite by som išiel znovu.

Martin Pavol Meňhért

Volám sa Miriam Matoňáková, som študentkou Gymnázia Park mládeže 5, a chcela by som sa s vami podeliť o svoje skúsenosti s programom Erasmus+ mobility, ktorý som mala možnosť absolvovať od 9. novembra do 18. decembra.

Naše dobrodružstvo začalo 9. novembra 2024 o 5:20 ráno. Z košického letiska sme odleteli do Varšavy, kde sme strávili päť hodín čakania na náš nasledujúci let.  Po prílete do Madridu nás už čakali naše španielske rodiny, ktoré nás veľmi vrúcne privítali. Všetci sme sa následne pobrali do našich dočasných domovov, ktoré boli od Madridu vzdialené približne hodinu cesty.

Moje prvé pocity boli zmiešané, keďže som si nevedela predstaviť rozprávať sa len po španielsky. No myslím si, že môžem hrdo povedať, že som to zvládla výborne. Moja hostiteľská rodina bola veľmi zhovievavá – neustále sa so mnou rozprávali, venovali mi pozornosť a nechávali ma vyjadriť svoje názory na rôzne témy. Keď som si nebola istá, pomáhala som si telefónom. Od prvého momentu som si do poznámok v telefóne zapisovala všetky nové slovíčka a frázy, ktoré som nepoznala alebo nebola zvyknutá používať.

Škola bola vzdialená 15 minút cesty autom a začínala o 8:15. Hneď v prvý deň nás privítalo vedenie školy. Dostali sme rozvrh, dôležité informácie a rozdelili nás do tried.

V krátkosti by som zhrnula svoje skúsenosti zo školy, ktorú sme navštevovali počas týchto šiestich týždňov. Spolu so spolužiačkou sme boli zaradené do triedy II’F, čo bol maturitný ročník. Pre nás to znamenalo menej vyučovacích hodín, ale množstvo učiva bolo cítiť. Učitelia aj žiaci k nám boli veľmi zhovievaví, ochotne nám pomáhali a radili. Koordinátorky boli k dispozícii 24/7 a každý menší problém vyriešili v priebehu niekoľkých minút. Často sme počúvali obdiv k našej úrovni španielčiny. Nejedna osoba nám povedala, že očakávali, že nebudeme vedieť povedať ani jednu súvislú vetu. No my sme nemali problém komunikovať, písať testy ani prezentovať pred celou triedou. Môžem spokojne povedať, že ma štyri roky na bilingválnom gymnáziu veľmi dobre pripravili na život v Španielsku.

Jediný  problém ktorý nastal, bol pri chémii, kde nám oznámili, že nemôžeme byť hodnotené a testy si budeme musieť dopísať na Slovensku. Naše koordinátorky okamžite kontaktovali učiteľov na Slovensku, a spoločne to vyriešili. Napriek tejto komplikácii budem na školu spomínať s úsmevom – bola to neuveriteľná skúsenosť, ktorú nám už nikto nevezme.

Pobyt v Tolede mi spríjemňovali nielen spolužiaci, ktorí tam boli so mnou, ale aj rodina, u ktorej som bývala. Každý víkend sme navštívili nové miesta, o akých sa nám ani nesnívalo.  Niekoľkokrát sme zavítali do Madridu, ktorý nás ohúril svojimi pamiatkami, obchodmi a nádhernou vianočnou výzdobou, ktorá zdobila ulice už od polovice novembra. Navštívili sme aj Segoviu, na ktorú máme krásne spomienky – či už na akvadukt alebo na Alcázar, ktorý je známy ako inšpirácia pre hrad princeznej Snehulienky od spoločnosti Disney. Taktiež sme si pozreli veterné mlyny z príbehu Don Quijote, ktoré rozhodne stáli za to.

Posledný víkend sme strávili v jednom z najkrajších miest – v historickom zábavnom parku Puy du Fou, ktorý je často nazývaný menším „Disneylandom“. Park ponúka rôzne predstavenia zobrazujúce časti španielskej histórie. Najviac ma zaujalo predstavenie o objavení Ameriky, kde sme prechádzali loďou, ktorá sa skutočne hýbala a herci stvárňovali Krištofa Kolumba a jeho posádku. Zážitkom bolo aj predstavenie o Rodrigovi Díazovi de Vivar, známom ako Mio Cid.

Dobrodružstvo sme ukončili 18. decembra 2024 na letisku v Madride, kde sme sa rozlúčili s rodinami, o ktorých veríme, že ich ešte uvidíme a s našimi novými španielskymi priateľmi. Po návrate domov sme sa tešili na zimné prázdniny, ktoré sme strávili v kruhu našich najbližších. Aj keď sme sa domov tešili, Toledo a ľudia tam nám chýbajú, keďže sme s nimi strávili viac ako 30 dní.

Navždy budem vďačná za túto príležitosť a neľutujem, že som ju prijala. Hoci ma mnohí odhovárali, keďže tento rok maturujem zo slovenského jazyka, verím, že to aj napriek šesťtýždňovému výpadku zvládnem. Toto rozhodnutie neľutujem, pretože mi Erasmus+ dal omnoho viac, než mi vzal.

Miriam Matoňáková

V zime 2024 som mala jedinečnú príležitosť zúčastniť sa výmenného pobytu v Španielsku, ktorý mi zmenil pohľad na svet a otvoril nové obzory. V rámci programu som mala možnosť hostiť chlapca menom Joel, ktorý prišiel na Slovensko. Bolo to skvelé, pretože sme si mohli vymeniť skúsenosti z našich krajín, a obaja sme si navzájom ukázali, ako vyzerá náš každodenný život.

V Španielsku som navštívila niekoľko krásnych miest. S mojou ,,náhradnou“ triedou sme absolvovali exkurzie v troch nádherných mestách: Granada, Alicante a Murcia. Granada bola pre mňa fascinujúca – najmä Park vied, ktorý bol hlavným bodom programu. Prechádzky úzkymi uličkami, historické námestie a nádych maurskej kultúry ma veľmi zaujal. V Alicante sme videli krásne pláže a starobylé pevnosti ako napríklad hrad Sv. Barbary, z kt. bol dychberúci výhľad a v Murcii ma zaujala kombinácia modernej architektúry a tradičných stavieb.

Moje dni v Španielsku neboli len o cestovaní po pamiatkach. Mnoho času som strávila v škole menom Juan de la Cierva, ktorá bola veľmi priateľská a moderná. Škola bola o niečo menšia, ale ľudia tam boli veľmi milí a otvorení. Mala som príležitosť na vlastnú kožu zažiť ako funguje školstvo v inej krajine, aké sú rozdiely, aké sú plusy a mínusy.

Môžem povedať, že najkrajší zážitok pre mňa však bol pobyt u hostiteľskej rodiny. Bývala som v dome, kde bola veľmi milá a pohostinná rodina. Hostiteľská mama a otec mi pomohli prekonať nejaké jazykové bariéry a každý večer sme si spolu sadli k stolu a pri večeri sa stalo našou trádíciou pozeranie známeho španielskeho seriálu, pri ktorom sme sa vždy bavili. Mala som pocit, že som sa nachvíľu stala súčasťou ich rodiny, čo bol príjemný pocit, že ma tak prijali medzi seba. Zároveň sme s nimi chodili na výlety a spoločne objavovali nové miesta.

Počas pobytu so svojou rodinou sme navštívili aj ďalšie úžasné miesta. Jednou znich bola Cartagena, kde sme navštívili Teatro romano. Bol to pre mňa jeden z najkrajších zážitkov vidieť niečo tak historické na vlastné oči. Navštívili sme aj Puerto de Mazzaron, prímorské mesto, v ktorom sme strávili celý deň pri mori. Cestovanie po Španielsku ma obohatilo o nové pohľady na históriu, kultúru, ale aj na spôsob života. Naučila som sa viac o španielskej kuchyni, ktorá mi veľmi zachutila, a tiež o rozdieloch v každodenných návykoch medzi Slovenskom a Španielskom.

Výmenný pobyt v Španielsku bol pre mňa nezabudnuteľnou skúsenosťou. Nielenže som sa naučila lepšie po španielsky, ale tiež som získala cenné priateľstvá a spomienky, ktoré mi zostanú na celý život.

Emma Harčárová

Erasmus+ Dlhodobá mobilita 5 týždňov v Španielsku -Totana, 16.11.2024 - 21.12.2024

O výmennom študijnom pobyte Erasmus+ som sa dozvedela ešte pred začiatkom štúdia na Gymnáziu Park Mládeže v Košiciach a možnosť vycestovať do inej krajiny ma hneď zaujala. Ako študentka španielskej bilingvalnej sekcie som sa v druhom ročníku prihlásila na program Dlhodobej 6-týždňovej individuálnej mobility, do ktorej ma vybrali na začiatku školského roka v treťom ročníku. Dozvedela som sa že moje miesto na pobyte v Španielsku bude Totana, najprv však naša rodina bude hostiť študentku Lynette. Spolu so mnou vycestuje do Totany aj tretiačka Emma, ktorá v tom istom čase hostí študenta Joela. Po 6-týždňovom pobyte španielskych študentov u nás na Slovensku sme všetci štyria odcestovali letecky z Budappešti do Alicante a odtiaľ do Totany.

V Totane som bývala u študentky Lynette. Totana je maličké mestečko na juhu Španielska v oblasti Alicante, oblasť Murcia. Rodina ma srdečne prijala, celý pobyt sa o mňa príkladne starali a snažili sa mi môj pobyt spríjemniť a ukázať život ich rodiny a krajinu, v byte som mala vlastnú izbu. Keďže som pobyt absolvovala v predvianočnom období, rodinu som naučila piecť perníčky - medovníčky, ktoré sme potom spoločne zdobili. Navštevovala som strednú školu I.E.S. Juan de la Cierva Y Codorniu, triedu 1.bachilerato. V tride bolo 34 žiakov. Zúčastňovala som sa všetkých hodín spolu s mojimi spolužiakmi a prestávky som travila vonku pri škole. Predmety v škole sa líšili od našich, na každom predmete sme preberali niečo čo som dovtedy ešte nepoznala takže som si z každej hodiny odniesla niečo nové. Napríklad na španielskej literatúre som sa dozvedela niečo nové o histórii španielskej literatúry, z tohto predmetu sme boli aj na exkurzii v Murcii ktorá bola s jednym španielskym spisovateľom. Ten napísal knihu kde opisoval rôzne legendy spojené s miestami v Murcii a tak som sa mohla dozvedieť o týchto legendách a aj reálne videť tieto miesta.

Voľný čas poobede som bola väčšinou s mojou hostiteľskou rodinou aj s Emmou, chodili sme do mesta, do posilňovne, na nákupy do Murcie, Lorky . Navštívila som rôzne španielske mestá. Rodina ma zobrala pozrieť sa na pláž, navštívili sme okolité mestá ako Murcia, Alicante, Cartagena. Dokonca aj Madrid a Toledo kde sme strávili 4 dni. Videla som historické centrum Madridu,námestie Palza Mayor, prešli sme sa parkom El Retiro Park, pozreli sme sa k futbalovému štadiónu Real Madrid, večer sme strávili na námestí na kolotočoch a korčuľovaním na ľadovej ploche pod hviezdami. V Tolede sme prešli hradbami hore nad mesto do historického centra. 

So školou sme boli v Granade. Išli sme tam autobusom skoro ráno keďže cesta trvala 3 hodiny. Navštívili sme tam múzeum vedy Parque de las Ciencias de Granada kde sme mohli vidieť a vyskúšať interaktívne expozície ľudského tela, podmorského sveta, Titaniku fyziky, moderné roboty či parné stroje, pozorovať vesmír aj prostredníctvom planetária, nádhernú motýliu zahradu či zbierku mušlí.

V Totane sme zažili štvordňovú Fiestu, kedy sme mali voľno zo školy a v neskorých večerných hodinách sme chodili na námestie, kde hrala španielska hudba a ľudia na ulici tancovali a zabávali sa typickým španielskym temperamentom. Najväčší prínos pre mňa bolo zlepšenie mojich jazykových zručností, najmä v španielskom jazyku, ktoré som používala v každodenných situáciách. Praktické používanie jazyka v reálnych situáciách mi pomohlo získať väčšiu sebadôveru pri komunikácii, zlepšiť moju gramatiku a slovnú zásobu. Život v novom prostredí, ďaleko od domova, ma naučil spoľahnúť sa len sama na seba, byť viac nezávislá a zodpovedná.

Alexandra Turczyková

V novembri minulého roka som sa zúčastnila na dlhodobej mobilite v Dol de Bretagne vo francúzskom Bretónsku. Bola som tam niečo cez mesiac, no aj tak sa mi to zdalo ako veľmi krátka doba. Spolu s Jožkom nás naše hostiteľské rodiny privítali veľmi milo, dokonca nás hneď po našom prílete zobrali objavovať krásy regiónu. Každý víkend sme mali niečo naplánované, aj keď prímorské počasie nám nie vždy povolilo naše plány uskutočniť. Videli sme svetoznáme atrakcie ako napr. Mont Saint Michel, St. Malo alebo Rennes, no mne sa viac páčili menej navštevované historické pamiatky, akými boli Dinan, zachované stredoveké mestečko, alebo pláže, múzeá, cintoríny a pamätníky v Normandii, ktoré svedčia o krutosti druhej svetovej vojny.

Samozrejme, celá mobilita nebola iba o cestovaní. Škola v Dole bola tiež zaujímavá a hlavne úplne iná ako tá naša. Decká tam chodia do školy autobusmi, ktoré ich pozbierajú zo všetkých dediniek naokolo, a dovezú do školy, kde o 8.30 môžu začať svoj deň. Učí sa v 55-minútových blokoch s prestávkami po každej druhej hodine. Na rozdiel od Slovenska, žiaci nezostávajú v tej istej učebni celý deň, ale menia svoje triedy každú hodinu, a väčšinou na hodinách nemajú tých istých spolužiakov. O 11.30 sa vyučovanie zastavilo a decká mali čas na robenie svojich úloh, cvičenie či rôzne kluby a krúžky. O 12.25 sa otvorila jedáleň, kde sa podávalo predjedlo, 2 hlavné menu na výber, nejaký druh syra a dezert. Samozrejme, každý má prístup k neobmedzenému zdroju bagiet, čo ma veľmi potešilo. Na obed sme mali skoro hodinu a pol času, ktorý mohol byť tiež strávený mimo školy v reštaurácii alebo na kávičke. Niečo pred druhou sa vyučovanie znovu obnovilo a učilo sa až do 17.40, čo som prvý týždeň veľmi ťažko znášala, a niekoľkokrát som si na posledných hodinách pospala. O to viac si ale cením naše krátke vyučovanie s krátkym obedom.

      Deti v škole sa s nami rozprávali veľmi málo, neviem povedať, či preto, že sa hanbili, alebo preto, že nevedeli po anglicky, no tí, ktorí sa s nami odvážili komunikovať, boli priateľskí a zaujímalo ich, ako sa na Slovensku máme. Ešte teraz dostávam na sociálnych médiách správy od kamarátov, ktorí majú otázky o našej kultúre, histórii a politike. Moja hosťovská rodina sa tiež veľmi zaujímala o to, čo sa u nás deje, a často sme pri večeri a spoločenských hrách viedli debaty o našich krajinách, o prírode, jedle, športe, ekonomike, jednoducho o všetkom, čo nám prišlo na um.

      Určite to bol zážitok, na ktorý nezabudnem.  Či už z tej dobrej alebo zlej stránky, veľa som sa naučila, a som veľmi vďačná za všetkých, ktorí tento výlet urobili tým, čím bol. 

Tereza Papcunová