Do galérie Výstava Ľudovíta Felda boli pridané fotografie.
Ľudovít Feld patrí k najvýznamnejším košickým výtvarníkom. Navštevoval kresliarsko-grafickú školu Eugena Króna. V Košiciach v roku 1935 založil súkromnú výtvarnú školu, medzi jeho žiakov patrili Alexander Eckedrt, Jozef Haščák, Július Hegyessy či Arpád Račko.
Za druhej svetovej vojny v roku 1944 ho deportovali do koncentračného tábora Osvienčim, kde na príkaz nacistického lekára Josefa Mengeleho mal portrétovať osobité typy zajatcov. Po povojnovom návrate z koncentračného tábora, kde zahynula väčšina jeho rodiny, Feld žil krátko v Bratislave a následne v Košiciach. Jeho diela boli prezentované na niekoľkých samostatných výstavách.
Aj my sme využili príležitosť navštíviť výstavu v Košiciach dňa 12.1.2017 s našou p. triednou učiteľkou.Vďaka sprievodcovi sme sa toho veľa dozvedeli a výstava nás zaujala. Treba ju vidieť.
Výstava prezentuje dôležité momenty v dramatickom živote a diele jedného z najsvojráznejších predstaviteľov skupiny autorov obdobia, označovaného ako Košická moderna. Ľudovít Feld je pre Košičanov povestný svojou vľúdnou priateľskou povahou a nadšením dôkladne kresliť, portrétovať a zaznamenávať košické zákutia, vidiecke scenérie, ale rovnako je známy ako pamätník holokaustu a Mengeleho maliar. Výber diel predstavuje najrozsiahlejšiu a najobsiahlejšiu kolekciu Feldových diel zhromaždenú po dvadsiatich piatich rokoch od autorovej smrti. Výstava sa ho snaží predstaviť v inom svetle, než v akom bol vídaný doteraz, no zároveň mu neuprieť jeho virtuozitu. Svojou neúnavnou činnosťou a chuťou i potrebou vzdelávať sa a tvoriť, spopularizoval a povýšil médium kresby či grafické techniky na úroveň maľby, v ktorej tak vynikali jeho známi súčasníci.
Vyše 100 prác, kresieb, grafík, akvarelov a olejomalieb zachytáva premeny jeho autorského rukopisu, od uvoľneného, no predsa len akademicky popisného, až po strohejší, no zároveň viac oduševnený, viditeľný hlavne v námetoch holokaustu. Celé jeho dielo je poznačené akýmsi tvorivým zápalom a vyrovnávaním sa s celoživotným telesným postihom – nízkym vzrastom a takmer detským vzhľadom. Možno práve tento hendikep ho viedol k sústredenému pozorovaniu prostredia starého košického centra mesta s jeho pokojnými uličkami a malými remeselníckymi domami. Podobný záujem je možné nájsť aj v prácach s vidieckym alebo prírodným námetom alebo portrétnej tvorbe, ktorej sa venoval zrejme rovnako intenzívne.
