• Významné osobnosti na pôde našej školy

        •  

          NAŠA  ŠKOLA  JE  OTVORENÝ  DOM

          Môže sa zdať, že pri našom pracovnom tempe nemáme čas na návštevy. Ale opak je pravdou, pretože my vieme pracovať aj mať hostí zároveň. Prichádzajú často. Prichádzajú zblízka aj zďaleka a cítia sa u nás veľmi dobre.


          Našu školu opäť navštívila PhDr. Soňa Hanzlovičová.

               Dňa 27.11.2015 našu školu opätovne navštívila PhDr. Soňa Hanzlovičová, zamestnankyňa Ministerstva vnútra SR, ktorá má na starosti práve školy, ako je naša. Sú to bilingválne gymnáziá, zriadené na základe medzivládnych zmlúv medzi SR a inými štátmi EÚ, ako aj ostatné špeciálne školy, ktorých zriaďovateľom sú okresné úrady.

               Sme veľmi poctení jej záujmom o naše typy škôl a jej snahou pomôcť nám nielen v oblasti legislatívy, ale aj v oblasti financovania, ktoré je v porovnaní s „klasickými“ SŠ oveľa náročnejšie vzhľadom na zahraničných učiteľov (na našom gymnáziu pôsobia šiesti), ako i na celkové zabezpečenie výučby (osobité učebné plány).

               Ešte raz by sme jej chceli poďakovať za jej záujem a snahu pomôcť nám, i za už realizované aktivity v oblasti financovania.

               Zároveň si veľmi vážime a chceme poďakovať pánovi Ministrovi vnútra, JUDr. Robertovi Kaliňákovi, za jeho príjemnú návštevu našej školy, našich žiakov, kedy sa mal možnosť stretnúť nielen s mladými ľuďmi, ale práve s mladými ľuďmi za školskými lavicami v škole, ktorej je zriaďovateľom.



          ZAHRANIČNÍ  HOSTIA

                 Vzácnych hostí u nás vítame každoročne pri príležitosti osláv Dní španielskej kultúry. Jedným z najčastejších bol veľvyslanec Španielskeho kráľovstva v SR Miguel Aquirre de Cárcer, ktorý neodmietol pozvanie ani raz. Prvýkrát prišiel na tlačovú konferenciu v roku 2005 a potom už každoročne kráčal Hlavnou ulicou počas La Rambly. Bolo to v rokoch 2006, 2007, 2008. V posledných 2 rokoch dokonca prevzal aj osobnú záštitu nad týmto podujatím. Veľmi rád z pódia osobne pozdravil obyvateľov mesta a študentov našej školy. Bol neraz dojatý vrelým prijatím a kreativitou našich detí.

          Jeho následník, nový španielsky veľvyslanec José Ángel López Jorrín, potom kráčal v jeho v šľapajách a navštívil nás v rokoch 2009, 2010 a 2011. Prečítajte si list, ktorý nám poslal pri príležitosti nášho 20-ročného jubilea.

           

          List od veľvyslanca Španielskeho kráľovstva v Slovenskej republike

          Sentir...
          Que es un soplo la vida,
          Que veinte años no es nada....”

           

           Así reza la estrofa central  del conocidísimo tango argentino “Volver”.
          Y puede que veinte años no sean nada para el autor del (como todos) atormentado tango. Pero por lo que respecta al Instituto Bilingüe de Kosice, yo no creo que estos últimos veinte años, o mejor dicho estos primeros veinte años del Instituto, hayan sido... nada. Antes bien, creo que han sido una época espléndida y fecunda que, además, ha marcado lo que será el brillantísimo camino que todavía tiene por delante, y que no ha hecho más que empezar.

          En mis visitas a Kosice siempre he experimentado una emoción especial al acercarme al Instituto Bilingüe, escala obligada para cualquier Embajador de España en Eslovaquia. La primera vez estaba sin duda cumpliendo un ritual profesional, obligado por mi cargo. Pero incluso desde ese primer momento me di cuenta de que la emoción que sentía no emanaba solo de la delicada y cariñosa hospitalidad de su Directora, sus profesores y sus alumnos.

          Había algo más. Y en el viaje de regreso de mi primera visita, durante las más de cinco horas que todavía separan Kosice de Bratislava por carretera, fui percatándome de algo que, al final, constituye una vivencia única: a 2.622 kilómetros del Monasterio de San Millán de la Cogolla, en La Rioja española, cuna del idioma español, en pleno corazón de una riquísima y muy antigua cultura eslava, un grupo de jóvenes, que se renueva e incrementa cada año que pasa, estudian, cantan, actúan y viven en español. No e s por ello de extrañar que llegar a sus aulas sea, para mí, como llegar a casa...

          El Instituto Bilingüe de Kosice ha conseguido ser, en solo veinte años, mucho más que un centro de enseñanza: yo lo veo como un centro de cultura y de convivencia, como un verdadero puente no solo entre España y Eslovaquia, sino entre el mundo hispánico y el mundo eslavo. Cada año, una nueva generación de entusiastas y bien preparados jóvenes de Kosice presenta su tarjeta de visita ante la sociedad europea y americana, proclamando su disponibilidad para acercar nuestros respectivos mundos y su determinación para acercarnos a un futuro mejor, más tolerante y más humano. Esto no son palabras huecas y retóricas; es el ambiente que se respira y el mensaje que se recibe en cuanto se pisa el Instituto Bilingüe de Kosice. Y por eso hoy vuelvo a sentir esa emoción tan especial al escribir estas palabras para su vigésimo aniversario.

          “Veinte años no es nada...” ¡No! ¡Veinte años es mucho, si hablamos del Instituto Bilingüe de Kosice! Es mucho, porque es mucho lo que se ha sembrado, es mucho lo que se ha conseguido, es mucho lo que se ha consolidado y es mucho lo que todo esto nos da derecho a esperar de los próximos veinte años. Este Instituto se ha convertido en una verdadera Institución, en el más pleno sentido de la palabra, y Kosice ya nunca podría volver a ser lo mismo sin él. Forma ya parte de su naturaleza y esencia, y es un verdadero gozo, y una confirmación de estas impresiones, el comprobar como cada año aumenta la demanda para ser admitido en sus aulas.

          Puedo deciros a todos, directores, profesores y alumnos, que lo que habéis conseguido en estos veinte años nos llena de orgullo y de satisfacción. Y por ello os ratificamos nuestro entusiasta apoyo para seguir adelante...y adelante...y adelante...

          Veinte años... ¡es solo el principio!

                                                                                 José Ángel López Jorrin, Embajador de España

           

          Preklad

          „Zažiješ pocit ...

            Že raz zafúka vietor,

            A tak zbehne dvadsať rokov ...“

           

                      Takto to znie v ústrednej slohe preslávneho argentínskeho tanga „Volver“. Možno, že pre autora tohto clivého tanga nie je dvadsať rokov nič. Ale čo sa týka bilingválneho gymnázia v Košiciach, nemyslím si, že jeho posledných dvadsať, alebo lepšie povedané, jeho prvých dvadsať rokov, zbehlo až tak rýchlo. Predovšetkým si myslím, že to bolo nádherné a plodné obdobie, naznačujúce skvelú cestu, ktorá ho ešte len čaká, pričom toto je stále len jej začiatok.

                      Počas svojich návštev v Košiciach som vždy pocítil niečo zvláštne, len čo som sa priblížil k bilingválnemu gymnáziu – k povinnej zastávke pre ktoréhokoľvek španielskeho veľvyslanca na Slovensku. Prvýkrát som si bezpochyby plnil pracovnú povinnosť, vyplývajúcu z môjho postavenia. Ale už čoskoro som si uvedomil, že moje zvláštne emócie nepramenili len z príjemného a starostlivého prijatia riaditeľkou, profesormi a žiakmi. Išlo o niečo viac.

                      Na spiatočnej trase z mojej prvej návštevy, počas viac než päťhodinovej cesty, ktorá delí Košice od Bratislavy, som sa zamýšľal nad niečím, čo sa mi nakoniec stalo jedinečným zážitkom: 2622 kilometrov od kláštora San Millán de la Cogolla v španielskej La Rioja, ktorý je kolískou španielskeho jazyka, tu, v samotnom srdci nanajvýš bohatej a starobylej slovanskej kultúry, každým rokom sa obnovujúca a rozrastajúca skupina mladých ľudí študuje, spieva, správa sa a „žije“ na španielsky spôsob. Niet sa preto čomu čudovať, že vstúpiť do ich tried je pre mňa ako prísť domov.

                      Bilingválne gymnázium sa vypracovalo iba za dvadsať rokov na oveľa viac než len vzdelávacie centrum. Pre mňa je to centrum kultúry a spolunažívania a skutočným mostom nielen medzi Slovenskom a Španielskom, ale tiež medzi hispánskym a slovanským svetom. Každý rok nová generácia nadšencov a dobre pripravených mladých ľudí z Košíc sa preukazuje svojou „vizitkou“ v európskej i americkej spoločnosti, čím demonštruje svoju schopnosť zbližovania našich svetov, ako aj rozhodnutie pre lepšiu budúcnosť. Toto nie sú len prázdne či rečnícke slová, je to o atmosfére, ktorej sa možno priam nadýchnuť a o odkaze, ktorý dostanete, len čo prekročíte prah bilingválneho gymnázia.

                      „Dvadsať rokov neznamená nič ...“ Nie! Dvadsať rokov znamená veľa, ak hovoríme o bilingválnom gymnáziu v Košiciach! Znamená to veľa, pretože je toho veľa, čo sa zasialo, veľa toho, čo sa dosiahlo, veľa toho, čo sa upevnilo a je veľa toho, čo nás oprávňuje mať veľké očakávania do ďalších dvadsiatich rokov. Toto gymnázium sa stalo ozajstnou inštitúciou v najplnšom slova zmysle a Košice by už bez neho nikdy neboli tým, čím sú. Tvorí súčasť mesta a jeho esenciu a ozajstným potešením, ako aj potvrdením tých dojmov je fakt, že každoročne stúpa dopyt po prijatí do tried tohto gymnázia.

                      Môžem Vám všetkým povedať, Vám, vedeniu, profesorom a žiakom, že to, čo ste dosiahli za dvadsať rokov, nás napĺňa pýchou a uspokojením. A preto potvrdzujeme našu nadšenú podporu, aby ste pokračovali ďalej ... a ďalej ... a ďalej.

                      Dvadsať rokov ... . To je iba začiatok! 


          Na pôde našej školy pravidelne vídame aj pridelenca pre vzdelávanie na španielskom veľvyslanectve v SR Luisa Pardiňasa Bajara. Každoročne je členom maturitnej komisie v španielskej sekcii, veľmi rád sa chodí pozrieť aj na našu La Ramblu. Prichádza sem aj pri príležitosti odovzdávania španielskych štipendií. Aj on s nami oslavoval naše výročie a tu sú slová, ktoré nám adresoval.

           

          List od pridelenca španielskej vlády pre vzdelávanie v Slovenskej republike:

          „Veinte aňos no es nada“, dice el conocido tango argentino. Pero, para una institución académica, esos veinte aňos representan ya 26 promociones que ha visto graduarse, bastante más de 1000 jóvenes que han ido saliendo de sus aulas y que han vivido en ellas una etapa trascendental de sus vidas, hombres y mujeres que hoy constituyen parte de la riqueza productiva del país y, lo sabemos bien por esa entraňable tradición de la escuela secundaria eslovaca ad revidendum, que conservan el recuerdo de sus profesores y el espíritu del centro en que se formaron.

          Ese anclaje, esa pertenencia, son los que obligan y animan permanentemente al centro aducativo a ser fiel a su labor educativa y, también, a superarse cada curso y a tener una visión anticipadora de los desafiós sociales y scientíficos, a fin de preparar a sus estudiantes para que adquieran la formación más adecuada con la que responder con solvencia y madurez a las exigencias que la vida les plante en el futuro. Y de esa capacidad de ver la tendencia y la evolución de la educación en un mundo cada vez más interrelacionado y en una Europa sin fronteras pero compuesta de acusadas personalidades y culturas, el Gymnázium Park mládeže de Košice dio buena muestra cuando todavía en su antiguo emplazamiento de Košice – Šaca, hace trece aňos, abrió la sección bilingüe eslovaco-espaňola, única en el este de Eslovaquia y que hoy es la de mayor número de alumnos entre las siete que hay en toda Eslovaquia.

          Deseando al Gymnázium Park mládeže de Košice que continúe con la misma eficacia y resultados su abor de formación de los jóvenes eslovacos, desde la Agregaduría de Educación de la Embajada de Espaňa nos sumamos a la celebración del vigésimo aniversario del instituto y felicitamos a todos sus estamentos: equipo directivo, profesores y tutores, personal no docente y alumnos y familias.

                                                                        Luis Pardiňas Béjar, Agregado de Educación

           

          Preklad

          „Dvadsať rokov nič neznamená,“ spieva sa v známom argentínskom tangu. Avšak pre vzdelávaciu inštitúciu tých dvadsať rokov predstavuje už 26 maturitných tried, vyše 1000 mladých ľudí, ktorí vyšli zo svojich učební, kde prežili dôležitú časť svojho života. Muži a ženy, ktorí dnes predstavujú časť produktívnej populácie krajiny a stále si uchovávajú spomienky na svojich profesorov a ducha školy, na ktorej študovali. To je fakt vďaka obdivuhodnej tradícii tejto slovenskej strednej školy.

          Tieto základy, táto príslušnosť školu neprestajne zaväzujú i povzbudzujú vo vernosti výchovnej činnosti a v túžbe byť každým absolvovaným ročníkom stále o krok vpred, kráčať v ústrety spoločenským a vedeckým výzvam s cieľom pripraviť svojich študentov na to, aby získali čo najvhodnejšie vzdelanie, ktorým budú šikovne a vyzreto reagovať na požiadavky života budúcnosti. Spomínanou schopnosťou budú predvídať tendenciu a vývoj vzdelávania v stále viac navzájom poprepájanom svete, ako aj v Európe bez hraníc. Gymnázium Park mládeže šlo príkladom, keď ešte v starom pôsobisku v Košiciach – Šaci pred 13 rokmi otvorilo bilingválnu slovensko – španielsku sekciu, vtedy jedinú na Slovensku a dnes počtom žiakov najväčšiu z tých siedmich, ktoré na Slovensku sú.

          Gymnáziu Park mládeže želám, aby rovnako účinne a s rovnakými výsledkami pokračovalo vo svojej vzdelávacej práci so slovenskou mládežou. My z úradu pridelenca pre vzdelávanie španielskej ambasády sa pripájame k oslavám 20. výročia školy a zároveň blahoželáme všetkým jeho zložkám: vedeniu, triednym učiteľom, ostatným učiteľom, nepedagogickým zamestnancom, žiakom a ich rodinám.


          Kubánsky veľvyslanec v SR David Pavlovich k nám zavítal v roku 2007, 2009 a 2010. V oboch prípadoch sa stretol so študentmi na živých besedách a bol príjemne prekvapený nielen ich záujmom o jeho krajinu, ale aj perfektnou úrovňou ich španielčiny. Ako sa sám vyjadril, cítil sa u nás veľmi dobre. Pán veľvyslanec sa pridal ku gratulantom.

           

          List od veľvyslanca Kuby v Slovenskej republike

          Vážená pani riaditeľka RNDr. Alena Bobáková!

          Pri príležitosti 20. výročia Vášho gymnázia Vám chceme čo najsrdečnejšie blahoželať a zaželať Vám ďalšie úspechy vo Vašej prekrásnej práci, vo formovaní nových generácií.

          Bolo pre nás veľkým šťastím, že sme Vás mohli poznať, viackrát navštíviť Vaše gymnázium a tešiť sa z Vašej prítomnosti na niektorých podujatiach veľvyslanectva, organizovaných ku štátnemu sviatku Kubánskej republiky.

          Sme presvedčení, že mnohí z Vašich študentov sa pričinia ku rozšíreniu a upevneniu vzťahov Slovenska s Latinskou Amerikou, čo prispeje k lepšiemu vzájomnému poznaniu sa, ku využitiu možností spolupráce na ekonomickom a kultúrnom poli, prospešnej pre naše národy, pre zvýšenie ich materiálneho a duchovného života.

          Nikdy nezabudneme na príjemné pocity, ktoré sme zažili pri návšteve Vašej školy, pretože sme videli kvalitu odvádzanej pedagogickej práce, a to nielen pri výuke španielčiny, ale celkovej výchove študentov, videli sme to aj pri ich správaní sa a vedomostiach. Boli sme milo prekvapení ich priateľským prijatím a programom, ktorý nám pripravili nielen v škole, ale aj mimo nej.

          Zároveň s úprimným blahoželaním Vás chceme ubezpečiť o našej ochote pokračovať v prehlbovaní vzájomných priateľských vzťahov.

          Srdečné a úprimné pozdravy pre Vás a všetkých Vašich kolegov a študentov.

                                                  David Pavlovich Escalona, veľvyslanec Kuby na Slovensku


           

          Podobne svoje dojmy z návštevy u nás vyjadrila aj nová kubánska veľvyslankyňa Loipa Sánchez Lorenzo, ktorá u nás bola v roku 2011 a 2012.


           

          Vo veľmi príjemnej atmosfére prebiehali návštevy amerického veľvyslanca Scotta N. Thayera (2005), anglického veľvyslanca v SR Michaela Robertsa (2009, 2010) a kubánskeho veľvyslanca v SR Davida Pavlovicha (2007, 2009). Obaja boli polichotení naším srdečným prijatím, pohostinnosťou a úrovňou našich žiakov, ktorí sa s veľkým záujmom pýtali na ich dojmy z našej krajiny, z nášho mesta a so zdravým sebavedomím s nimi komunikovali v ich rodných jazykoch. Na pôde našej školy sme privítali aj bývalého francúzskeho atašé v SR G. Braulta (2008), ktorý svojou osobnou účasťou na hodinách francúzštiny spôsobil rozruch medzi tými, ktorí študovali tento krásny jazyk.

           

          Rok po tom, ako sme sa zabývali v našej novej budove, nám svoju podporu prišli vyjadriť aj zástupca generálneho konzulátu Maďarskej republiky v SR János Czibula (2006) a kultúrna atašé Francúzska v SR Barbara Eydely (2006).

           

          A keďže sme gymnázium, ktoré si veľmi ctí kultúrnu a umeleckú tradíciu, pozývame k nám aj osobnosti umenia. Spomedzi zahraničných návštevníkov spomeňme aspoň Manuela Fernandéza, španielskeho klaviristu, ktorý nám svoje virtuózne koncertné umenie predviedol na jeseň 2007. Veľmi sme sa tešili aj príchodu Pabla Syceta, španielskeho umeleckého maliara, ktorý bol naším hosťom v roku 2011. Z iného súdka bola beseda so slávnym Oscarom Arajom – mexickým horolezcom, ktorý nám o svojich dobrodružstvách svetobežníka prišiel porozprávať v roku 2011.

          Neobchádzajú nás ani naši českí bratia. V roku 2010 k nám zavítali hneď dvaja – najprv to bol brat slávneho Karla Kryla, pesničkár Jan Kryl, neskôr aj cestovateľ a fotograf Pavel Smejkal. Obaja strávili vzácne minúty s našimi žiakmi aj učiteľmi a stálo to zato. Na chvíle s nimi spomíname s radosťou. 

             


            

          DOMÁCI  HOSTIA

                      Najväčšou a neopakovateľnou udalosťou pre nás bola návšteva prezidenta SR Ivana Gašparoviča (2008), ktorý sa na pôde našej školy stretol s našimi študentmi a viedol s nimi dlhý, nenútený dialóg na rôzne témy. Jeho priateľské a uvoľnené vystupovanie pred mladými ľuďmi, vyslovujúcimi množstvo zvedavých otázok, v nich zanechalo silný dojem. Veľmi nás teší, že naše pozvanie prijal na prvýkrát a neodmietol ani záštitu nad Dňami španielskej kultúry v roku 2011. Raz tak už učinil, bolo to v roku 2009.

          Slovenským diplomatom sa u nás zjavne páči. Slúži im ku cti, že naše pozvania neodmietajú. Dôkazom je napr. návšteva niekdajšieho ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana (2003), bývalého ministra financií Ivana Mikloša (2006 a 2008), bývalého slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu (2011) bývalú ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú (2011) a súčasného poslanca Európskeho parlamentu MUDr. Miroslava Mikolášika.

          V našej zasadačke sa však neocitajú len ľudia zo sveta politiky a diplomacie. Boli medzi nami aj športovci, umelci alebo pamätníci významných dejinných udalostí. Keď trochu zalistujeme v pamäti, určite si spomenieme na návštevu majstra sveta v kick-boxe Romana Voláka alebo známeho oceľového siláka Juraja Barbariča. Obaja nás navštívili v roku 2001, keď sme oslavovali 10. narodeniny našej školy. Hlboký dojem v nás zanechala herečka Milka Zimková, čestný hosť na Dňoch španielskej kultúry v roku 2009. Jej divadlo jedného herca má povesť neopakovateľného zážitku a po tom, čo hrala iba pre nás, sme všetci s úctou uznali, že je to naozaj tak. Zo známych mien v našej knihe návštev spomenieme ešte napr. cestovateľa a šéfredaktora časopisu Cestovateľ Ľubomíra Motyčku, spisovateľov  Juraja Šebestu a Erika Ondreičku, popularizátora literatúry Dada Nagya, speváka a skladateľa Mariána Čekovského.  Vojtech Artz, slávny kuchár sa v našej školskej jedálni predviedol v roku 2012. Chutilo nám výborne. A hlavne našim maturantom, ktorí mali akurát maturitný týždeň.

          Rabín Yossi Steiner sa v roku 2011 stretol so študentmi vyšších ročníkov, aby sa s nimi podelil o svoje hrozné spomienky na roky 2. svetovej vojny a jej hrôzy. Beseda s ním bola zorganizovaná pri príležitosti Dňa holokaustu.

           

          KOŠICKÍ  HOSTIA

                      Bývalý primátor mesta Košice Ing. František Knapík bol pravidelným čestným hosťom akcie La Rambla, v rokoch 2007 a 2008 ju dokonca vzal pod svoju záštitu. Jeho milé slová v nás vždy dokázali vzbudiť pocit, že to, čo robíme, je pre mesto veľká udalosť. Od roku 2011 sa tešíme aj priazni súčasného primátora mesta Košice Richarda Rašiho. Bol premiérovým účastníkom La Rambly a taktiež si prišiel zahrať finálový bedmintonový zápas, ktorým nám pomohol uzavrieť pokus o Guinessov rekord v nepretržitej 7-dňovej hre.

          Tešia nás aj tie výnimočné dni, kedy k nám zavítajú aj iní predstavitelia mesta: bývalý prednosta Krajského školského úradu Mgr. Peter Bačkovský, ako aj bývalý prednosta KŠÚ Jozef Vook, bývalý starosta mestskej časti Košice – Staré mesto Ľubomír Grega, vedúci odboru školstva VÚC Štefan Kandráč. Bývalá starostka MČ Košice – Sever Andreja Takáčová u nás bola veľakrát. Súčasný starosta mestskej časti Košice – Sever Marián Gaj sa nám predstavil v roku 2011, kedy nám prišiel pokrstiť nové Relax-centrum, školský TV okruh a študentské Rádio Park. V jednej z tried rozdal vysvedčenia. Zapôsobil nielen na učiteľov, ale aj na študentov. A ako sme sa zapísali v jeho očiach? To vyjadril svojím blahoželaním k našej 20-ke.

           

          List od starostu mestskej časti Košice - Sever

          Jednou z prvých inštitúcií, ktoré sa na mňa takmer okamžite po vymenovaní do funkcie obrátili, bolo španielske bilingválne gymnázium, ktoré robí dobré meno našej mestskej časti už niekoľko rokov.

                      Potom, ako ma poctili tým, že som mohol v jednej z tried rozdať polročné vysvedčenia, otvoriť nové fitnescentrum a školský rozhlasový i TV okruh, dozvedel som sa aj o ďalších aktivitách gymnázia. Je jasné, že bez neho by sme nemali v Košiciach španielsku a hispánsku dimenziu, a to nielen počas každoročných Dní španielskej kultúry. Je to obohacujúci prvok pre celé mesto i región, nielen pre žiakov školy. Som rád, že toto progresívne, moderné a flexibilné gymnázium je na území našej mestskej časti Košice – Sever.

                                                                            Marián Gaj, starosta mestskej časti Košice -Sever

           

          Ktovie, čo nás ešte čaká? Veríme, že k nám zavíta ešte veľa hostí. Budeme ich vítať s otvorenou náručou, lebo spestrujú náš každodenný život a utvrdzujú nás v tom, že sme naozaj škola, ktorá stojí za to.

          Príďte aj Vy, srdečne Vás pozývame.